Automatická prevodovka

Automatická prevodovka je prevodovka, ktorá si volí a mení prevodové stupne sama, čím vodiča oslobodzuje od ovládania spojky či ručného radenia. Vodič zvolí smer voličom, zvyčajne Parkovanie, Spätný chod, Neutrál alebo Jazdu, a potom ovláda vozidlo len plynovým a brzdovým pedálom; prevodovka číta rýchlosť, zaťaženie a otvorenie plynu a sama rozhodne, kedy zaradiť. Táto jednoduchosť, obzvlášť vítaná v hustej premávke a v kopcoch, je dôvodom, prečo automatika ovládla predaj na mnohých z najväčších svetových automobilových trhov.

Pojem zahŕňa skôr niekoľko celkom odlišných mechanizmov než jediný konštrukčný typ. Tradičná automatika využíva hydrodynamický menič, čo je kvapalinová spojka, ktorá pri nízkych otáčkach znásobuje krútiaci moment a umožňuje motoru bežať na voľnobeh, kým vozidlo stojí, a napája planétové súkolesie, ktorého prevody volia hydraulicky ovládané spojky a brzdy. Dvojspojková prevodovka namiesto toho používa dve spojky a v podstate dve manuálne prevodovky ovládané počítačom, ktorý si predvolí nasledujúci stupeň pre veľmi rýchle radenie. Plynulo meniteľná prevodovka sa celkom zaobíde bez pevných stupňov, pričom využíva remeň alebo reťaz bežiacu medzi remenicami s premenlivým priemerom, aby poskytla plynulý rozsah prevodov, zatiaľ čo čisto elektrické vozidlo často potrebuje len jeden pevný redukčný prevod, keďže jeho motor dodáva krútiaci moment v širokom rozsahu otáčok.

Pre vodiča je každodenným prínosom pohodlie a plynulosť. Pri rozjazde do kopca netreba vyrovnávať spojku, netreba pustiť ruku z volantu kvôli radeniu a nehrozí zhasnutie motora, čo všetko znižuje záťaž a robí jazdu s častým zastavovaním a rozjazdom citeľne menej únavnou. Moderné jednotky sú navyše skutočne rýchle: dobrá dvojspojková či osem- alebo deväťstupňová automatika s meničom dnes radí rýchlejšie a plynulejšie, než väčšina vodičov zvládne manuálom, a tesné odstupňovanie ich mnohých prevodov udržiava motor v jeho najúspornejšom či najpružnejšom pásme.

Dejiny tejto techniky vedú od prvých sériovo vyrábaných automatík s kvapalinovou spojkou z konca tridsiatych a zo štyridsiatych rokov, cez troj- a štvorstupňové jednotky, až po dnešné prevodovky s ôsmimi, deviatimi či desiatimi stupňami, dvojicami spojiek a prepracovaným riadiacim softvérom. Zdokonalenia premosťovacích spojok, ktoré pri cestovnej rýchlosti mechanicky spoja motor s prevodovkou a odstránia tak preklz a neúčinnosť kvapalinovej spojky, spolu s adaptívnym riadiacim softvérom zotreli väčšinu niekdajšej nevýhody v spotrebe paliva, ktorá kedysi hovorila proti automatike.

Kompromisy, ktoré treba zvážiť, pretrvávajú. Automatiky sú vo všeobecnosti drahšie na kúpu než ekvivalentný manuál, môžu byť nákladnejšie na opravu a zložitejšie typy môžu vyžadovať osobitné oleje a pravidelný servis. Niektorým vodičom tiež chýba priame mechanické prepojenie manuálu a zle naladená plynulo meniteľná jednotka dokáže pri zrýchľovaní vyvolať takzvaný gumený efekt, keď otáčky motora narastajú pred rýchlosťou jazdy.

Automatická prevodovka stojí v protiklade k manuálnej prevodovke, ktorá vyžaduje, aby vodič ovládal spojku a radiacu páku. Ako kategória zahŕňa automatiku s meničom, dvojspojkovú prevodovku a plynulo meniteľnú prevodovku, pričom každá je inou technickou odpoveďou na ten istý cieľ — radiť bez zásahu vodiča.