Listová pružina

Listová pružina je jedna z najstarších a najtrvácnejších foriem zavesenia vozidla a tvorí ju zakrivený pás pružinovej ocele alebo zväzok niekoľkých takýchto pásov odstupňovanej dĺžky zovretých dohromady, ktorý sa pod zaťažením prehýba a tlmí karosériu od vozovky. Jej dlhá história siaha až ku konským povozom a v modernom použití prežíva práve preto, že naraz zastáva niekoľko úloh s pozoruhodnou jednoduchosťou. Kým vinuté pružiny odolávajú len zvislému stlačeniu, listová pružina nesie hmotnosť vozidla a zároveň pomáha viesť nápravu, čím riadi jej pozdĺžnu i priečnu polohu.

Pružina pracuje tak, že pri ohýbaní akumuluje energiu. Pripevnená pozdĺžne býva k podvozku uchytená na jednom konci pevným okom a na druhom kývavou závesnou objímkou, ktorá vyrovnáva zmenu dĺžky, ako sa pružina pod zaťažením narovnáva. Náprava spočíva na pružine, zvyčajne blízko jej stredu, a je zaistená strmeňmi v tvare U. Keď koleso narazí na nerovnosť, pásy sa ohnú a narovnajú; pri opätovnom narovnaní sa akumulovaná energia uvoľní a pružina sa vráti do pôvodného oblúka. Najbežnejšou cestnou formou je poloeliptické viaclistové usporiadanie, v ktorom odstupňované listy pri prehýbaní trú jeden o druhý a poskytujú istú mieru vlastného trecieho tlmenia.

Veľkou prednosťou konštrukcie je jej schopnosť spoľahlivo niesť ťažké a premenlivé náklady. Keďže pružina zároveň vedie nápravu, odpadá potreba samostatných pozdĺžnych ramien či vodiacich prvkov, čo udržiava celý celok lacný, robustný a ľahko opraviteľný. Tieto vlastnosti vysvetľujú jej pretrvávajúcu prevahu na pick-upoch, dodávkach, nákladných autách, prívesoch a úžitkových vozidlách, kde nosnosť a životnosť znamenajú oveľa viac než dokonalé jazdné pohodlie.

Tie isté vlastnosti vysvetľujú aj jej ústup na osobných autách. Trenie medzi listami, ktoré poskytuje prirodzené tlmenie, robí jazdu zároveň tuhou a mierne tvrdou a správanie pružiny je ťažšie jemne vyladiť než pri samostatne odpruženom a tlmenom usporiadaní. Listová pružina je tiež pomerne ťažká a pridáva neodpruženú hmotnosť. Ako autá začali uprednostňovať pohodlie a vyladenú ovládateľnosť, vinuté pružiny s vyhradenými tlmičmi a vedenými nápravami alebo plne nezávislé systémy vytlačili listové pružiny z bežných áut takmer úplne.

V prevádzke sú listové pružiny spravidla dlhoveké, no nie bezúdržbové. Jednotlivé listy môžu vekom a ťažkým používaním prasknúť alebo poklesnúť, silentbloky závesných objímok sa opotrebujú a korózia či zaseknuté plochy medzi listami môžu pružinu stužiť alebo spôsobiť vŕzganie. Varianty ako parabolická pružina používajú menej zúžených listov, ktoré sa dotýkajú len na koncoch, aby sa znížilo trenie a hmotnosť pri zachovaní nosnosti, čo odráža pokračujúce zdokonaľovanie v zásade tradičného a osvedčeného dielu.