Úroveň 5 automatizácie

Úroveň 5 automatizácie je vrcholom škály SAE J3016: vozidlo schopné jazdiť samo všade, kde by zvládol jazdiť schopný človek, za akýchkoľvek podmienok, bez obmedzení a bez potreby, aby osoba niekedy zasiahla. Definuje ju absencia prevádzkovej oblasti návrhu — hranice geografie, počasia, rýchlosti a typu cesty, ktoré obmedzujú každý nižší stupeň, jednoducho neplatia. Skutočné auto úrovne 5 nepotrebuje volant, pedále ani žiadneho ľudského vodiča, pretože neexistuje situácia, v ktorej by mu kontrolu odovzdalo.

Rozdiel oproti úrovni 4 je v princípe jemný, no v praxi obrovský. Obe úrovne sú v rámci svojej oblasti plne bezvodičové; rozdiel je v tom, že oblasť úrovne 4 je zámerne obmedzená, kým úroveň 5 nemá žiadne obmedzenie. Robotaxík úrovne 4 obmedzený na zmapované, geograficky ohraničené mestské ulice za pekného počasia sa stane vozidlom úrovne 5 len vtedy, keď sa tieto obmedzenia úplne odstránia — keď dokáže rovnako zvládnuť nezmapovaný horský chodník v snehovej búrke, chaotickú neoznačenú križovatku, zaplavený pruh alebo štrkovú poľnú cestu v noci, a to všetko na úrovni, ktorá nevyžaduje žiadny ľudský dohľad.

Práve táto neobmedzená spôsobilosť je dôvodom, prečo úroveň 5 ešte neexistuje, ani vo forme prototypu, a prečo ju možno najlepšie opísať ako dlhodobý cieľ, a nie blízky produkt. Neobmedzený reálny svet obsahuje prakticky nekonečnú rozmanitosť zriedkavých, nejednoznačných a nepredvídateľných situácií — takzvaných hraničných prípadov — a systém, ktorému možno dôverovať, že im všetkým bude čeliť bez záložného vodiča, vyžaduje vnímanie, uvažovanie a spoľahlivosť výrazne presahujúce čokoľvek dnes preukázané. Extrémy počasia, zhoršené alebo chýbajúce dopravné značenie, nepredvídateľné ľudské správanie a potreba fungovať bez spoliehania sa na vopred pripravené mapy vo vysokom rozlíšení zostávajú v tomto univerzálnom rozsahu nevyriešené.

Keby sa niekedy podarila, dôsledky by boli zásadné: vozidlá navrhnuté čisto ako mobilné priestory, bez riadiacich prvkov a bez očakávania ľudskej úlohy, použiteľné kýmkoľvek bez ohľadu na vek, schopnosti či vodičské oprávnenie, kedykoľvek a kdekoľvek. Práve toto úplné odstránenie človeka z úlohy riadenia, všade, definuje túto úroveň a oddeľuje ju od podmienenej a geograficky ohraničenej autonómie pod ňou.

Zatiaľ funguje úroveň 5 najmä ako koncepčný strop, voči ktorému sa meria skutočný pokrok. Reálne pokroky odvetvia sa sústreďujú na úroveň 4, kde obmedzenie oblasti robí bezpečnú bezvodičovú prevádzku dosiahnuteľnou; zacelenie medzery k úrovni 5 je menej otázkou pridávania hardvéru než vyriešenia dlhého chvosta zriedkavých podmienok, ktoré človek zvláda intuitívne, no stroj musí byť navrhnutý tak, aby ich zvládal bezchybne, všade a bez výnimky.