Plug-in hybrid, všeobecne skracovaný na PHEV, je auto, ktoré nesie tak klasický spaľovací motor, ako aj elektromotor napájaný batériou dostatočne veľkou na to, aby sa dala nabíjať zo siete a poháňať auto čisto na elektrinu na zmysluplnú vzdialenosť. Stojí na pomedzí medzi bežným hybridom, ktorého malá batéria iba pomáha motoru, a plne elektrickým autom, ktoré spaľovací motor vôbec nemá. Určujúca vlastnosť je už v názve: na rozdiel od samonabíjacieho hybridu má PHEV nabíjaciu zásuvku a práve schopnosť čerpať energiu zo siete mu dáva skutočný čisto elektrický dojazd.
Tento využiteľný dojazd sa zvyčajne pohybuje niekde medzi 40 a 100 kilometrami na plné nabitie, čo väčšine ľudí stačí na pokrytie každodenného dochádzania a pochôdzok bez spálenia kvapky paliva. Pri kratších cestách sa auto správa ako tiché, plynulé elektrické vozidlo a čerpá z batérie, ktorá je oveľa väčšia ako pri hybride, často v oblasti 10 až 25 kilowatthodín. Keď je batéria vybitá alebo keď vodič požaduje väčší výkon, než dokáže motor dodať, do hry vstupuje spaľovací motor a vozidlo ďalej funguje ako úsporný klasický hybrid s veľkým dojazdom a rýchlym tankovaním benzínu či nafty. Táto dvojaká povaha je hlavným lákadlom PHEV: elektrická jazda na každý deň, kvapalné palivo na občasnú dlhú cestu a žiadna závislosť od hľadania nabíjačky cestou.
Účinnosť PHEV jedinečne závisí od toho, ako ho jeho majiteľ používa. Keď ho rozumne riadi niekto, kto pravidelne nabíja a väčšinu ciest udrží v rámci elektrického dojazdu, dokáže dosiahnuť veľmi nízke prevádzkové náklady a emisie z výfuku, fakticky funguje väčšinu času ako elektromobil. Keď ho riadi niekto, kto ho nikdy nenabíja, to isté vozidlo sa stáva ťažkým autom, ktoré vozí so sebou veľkú batériu aj motor, a jeho skutočná spotreba paliva môže byť horšia ako pri rovnocennom klasickom modeli. Práve táto závislosť od správania je dôvodom, prečo oficiálne hodnoty spotreby PHEV, merané s plne nabitou batériou, často vyzerajú oveľa lepšie ako priemery, ktoré vodiči naozaj dosahujú.
Technológia bola pragmatickým medzistupňom v prechode od fosílnych palív, ponúkala kupujúcim spôsob, ako elektrifikovať časť svojej jazdy bez obavy z dojazdu, ktorá niektorých od úplného prechodu na elektrinu odrádza, a výrobcom dávala cestu k zníženiu priemerných emisií ich vozového parku. Existuje viacero usporiadaní pohonu, od systémov, kde môže kolesá poháňať motor aj elektromotor, až po sériové usporiadania, kde motor pôsobí najmä ako generátor.
V širšej rodine elektrifikovaných áut stojí PHEV jasný stupeň nad mild hybridom a plným hybridom, ktoré sa oba nedajú zapojiť do siete, a stupeň pod batériovým elektromobilom, ktorý sa spaľovacieho motora úplne zbavuje. Jeho hodnota spočíva prevažne v disciplíne vodiča udržiavať batériu nabitú, a práve preto je pojem elektrického dojazdu taký ústredný pre pochopenie toho, čo plug-in hybrid dokáže a čo nie.
- Spája spaľovací motor s batériou nabíjateľnou zo siete
- Zvyčajne 40 – 100 km čisto elektrického dojazdu
- Veľmi úsporný, ak sa nabíja a jazdí na elektrinu
- Neúsporný, ak ostane nenabitý — závisí od správania vodiča